Tomáš Komrska nám s humorným nadhľadom, vlastným dušou nezaťaženou egom, ukazuje priesvity večného poriadku, tak ako sa mu v jeho každodennosti zjavujú.
Hravo transponuje z úrovne videného a vnímaného do myšlienkovej a spirituálnej roviny, všade nachádza nesporné paralely a vždy svoje zážitky premení na zlato: skrze reflexiu dochádza k poctivému rozhodnutiu stať sa lepším.
Jeho spôsob bytia premieňa aj ľudí okolo neho: nebojí sa správať nezvyklým spôsobom, keď ho k tomu vedie srdce či svedomie, a umožňuje druhým objaviť tvorivý potenciál láskavosti, pokoja, trpezlivosti a odpustenia.
Áno, vodič trolejbusu môže vo svojej práci vnútorne rásť každým dňom. A každý deň môže aj druhým ľuďom ukazovať poéziu, krásu a nehu vo vnútri bytia. Tomáš, oslobodený od pút konvenčného prežívania, to robí...