O Čechoch sa hovorí, že sú závistiví, že nevedia byť spontánne družní a tolerantní. Je to pravda? Ako ju zistiť, keď skrývané negatívne emócie nemožno vyčísliť štatistikou. Môžeme vychádzať len zo skúsenosti, zažitých situácií a príbehov. Niekedy ich kontaminuje naša paranoja a nedôvera, hocikedy sú následkom kúzla nechceného a je v nich obsiahnutý aj humor. Kniha Závisť v Čechách má podtitul Podoby priateľstva, Podoby závisti. V plnokrvne vykreslených príbehoch mapuje predovšetkým závidenie úspechu, ktoré je často mučivejšie než len závidieť susedovi kozu.
Príbehy priateľstva a závisti v tejto knižke sú pestré a často prekvapivé. Autorka sarkasticky líči revnivosť a faloš, väčšinou medzi písavcami či ľuďmi okolo televízie, nešetrí ani sebairóniou. Prúd sklamaných nádejí je však presvietený situáciami, v ktorých sa prejavuje číre, nekomplikované priateľstvo.