Nechajte sa viesť od Frývaldovho k Jeseníku, navštívte rejvízsku Noskáreň, jesenický Pentagon či lipovskú Macurovu zákrutu... Kniha sa zaoberá zemepisnými menami (miestnymi, pomiestnymi, uličnými názvami) v pohraničí a ich vývojom od najstarších čias až do súčasnosti z okresu Jeseník (Sliezsko, Olomoucký kraj). Pre túto oblasť – rovnako ako pre iné okresy v niekdajších Sudetoch – platí, že veľká časť názvov bola nemeckého pôvodu. Táto skutočnosť predstavovala po roku 1945, v dobe volajúcej po celkovej degermanizácii republiky, pálčivú a zásadnú otázku s celospoločenským významom. Názvy vtedy boli v rôznej miere odnemčované a počešťované. Práve na tento premenovávací proces – tak z hľadiska formálneho, ako aj motivačného, pohľadom odbornej, ale aj laickej verejnosti – sa text sústredí predovšetkým. Rovnako podáva prehľad aktuálnych trendov v súčasných pomenovacích procesoch a názvotvorbe. Autorka sa snaží odpovedať na otázky, či miestni obyvatelia novo av podstate umelo vytvorené názvy prijali, alebo nie, akými spôsobmi vytvárali vlastné pomenovania (tzv. živé) alebo či sa mohli medzi obyvateľmi uchovať niektoré pôvodné a po vojne úradne odstránené nemecké mená. Zemepisné názvy sú predstavované nielen ako jazykové jednotky, ale aj ako historické svedectvá, predmet diskusií, doklad regionálnej identity, súčasť pamäte krajiny či nástroj marketingu.