Pätnásť dlhších poviedok inšpirovaných príbehmi, ktoré sú svedectvom o živote, myslení, citoch a pochabosti súčasníkov. Sú, napriek korektnej a precitlivenej dobe, nekorektné až drsné, čo zodpovedá našej nepolepšiteľnej prirodzenosti. Ich hrdinovia sa snažia získať si väčšiu slobodu, rešpekt alebo si nahrabať, sú zaujatí túžbou po úspechu a uznaní alebo posadnutí sexom, bývajú oklamaní, podvedení, čelia manipuláciám, hlásia sa k feminizmu alebo sa proti nemu vymedzujú. Sú písané sviežim a bohatým jazykom, ktorý čitatelia pri Vere Noskovej oceňujú, a prevláda v nich sarkastický a ironický tón, pod ktorým možno vycítiť súcit autorky s postavami. ---------------------------- Ivo Šmoldas sa po prečítaní rukopisu vyjadril takto: Zástancovia toho, čomu sa za oceánom začalo hovoriť korektnosť, žijú v predstave, že ak nazveme cos drsného slovom ladne hladivým, obrúsime tak aj označovanú skutočnosť samu. Verí vlastne v mágiu. Klamať si takto do vrecka Věra Nosková vo zvyku veru nemá. Skôr má nos na to, ako tiť do živého, ako voliť slová priliehavé, a teda hrotnaté, zježené aj kozmaté, a výrazivo nie obrúsené, ale vybrúsené – presne a doostra. Aj toto je zrejmá mágia, nerobí však zo slov úhľadnú zásterku, ale nástroj podobný skalpelu či endoskopu. A tak si ctený čitateľ autorkiných poviedok môže byť istý, že si užije farbistosť, humor, vtip a sarkazmus, zásahy do čierneho i do vlastných radov, ako aj pochybnosti a osviežujúcu skepsu. Lebo život sa, ako je známe, s nikým nemazná, a už vôbec nie je korektný… Ivo Šmoldas