Neopätovaná láska, ale aj vidina lepších zajtrajškov, láska, v ktorej je tiež miesto pre bolesť, omyly a neporozumenia – to všetko sú témy knižného výboru z poviedok ruskej spisovateľky Viktórie Tokarevovej (* 1937). V jej realisticky psychologickej tvorbe, ktorá sa už stala súčasťou fondu klasickej ruskej literatúry dvadsiateho storočia, nechýba miesto pre humor a iróniu, lásku a smrť, prekvapivé zvraty a predovšetkým priestor na rozbor protichodných vzťahov medzi mužom a ženou. V každej z piatich poviedok sa autorkine literárne postavy stretávajú s každodennými problémami, starosťami a radosťami všedného dňa. Zápletky však neprekypujú únavným sentimentom, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať – mnohokrát sa v nich objavuje láska bez príkras, často prechádzajúca z grotesknej roviny v mrazivú vážnosť a balansujúca na hrane tragického a smiešneho. Koniec príbehu autorka často ponecháva otvorený a opúšťa svojich hrdinov na rázcestí pred ťažkou životnou voľbou, čím dáva čitateľovi priestor pre vlastnú interpretáciu postáv a ich osudov. Poviedkam pritom nechýba ani kritický podtext britca komentujúci obdobie končiace sovietske perestrojky. V tom všetkom spočíva tajomstvo jej čitateľského úspechu naprieč generáciami. – Kniha vychádza za podpory moskovského Inštitútu prekladu.