Intímne rodinné či partnerské vzťahy sú tradičnou doménou ženských a dievčenských románikov. Vyššia literatúra sa tejto témy akoby bála a možno aj trochu štítila. Tým väčšiu pozornosť potom budí, ak ich dokáže nejaký autor uchopiť neprvoplánovo, nesentimentálne a netradične. Petra Soukupovia sa to podarilo hneď v prvej knihe nazvanej K moru. Aj v jej novom súbore troch rozsiahlych poviedok sú hlavnou témou rodinné vzťahy. Tentokrát však autorka zvolila štylizáciu detského hrdinu. V prvých dvoch textoch sú deti rozprávači príbehu, v treťom je rozprávačom síce už dospelá žena, ale ťažiskom sú jej spomienky na detstvo. Vo všetkých poviedkach sa hrdinovia snažia vyrovnať s určitým rodinným traumou, ktoré ich vzďaľuje od ich blízkych, núti ich hľadať identitu a miesto v rodine. Nejde však o dramatické filmové zvraty, ktoré by životy hrdinov prevracali naruby, to podstatné sa odohráva vo vnútri postáv. Do tohto veľmi intímneho priestoru však dokáže autorka čitateľa vtiahnuť natoľko, že je schopný zdieľať aj tie najsubtílnejšie vnútorné hnutia a nazerať ich ako skutočné existenciálne drámy. Zdá sa to byť aj trochu paradoxná, pretože jazyk rozprávania tému skôr scudzuje a zaznamenáva akoby chladným okom kamery. Aj v tom sa však prejavuje rozprávačský talent Petry Soukupovej.