Peter Borkovec rozpráva pekným jazykom, pritom obyčajne a jednoducho na pochopenie. Má bohatú slovnú zásobu a žiadna veta sa neopakuje. Hoci niektoré poviedky obsahujú oveľa zaujímavejší príbeh ako iné, atmosféra je cítiť z každej stránky. Čítate - a aj keď máte sto chutí čítanie prekladať inými knihami, nakoniec to ani raz neurobíte. Práve v tom spočíva tajomstvo Borkovcových próz. Ako píše kritik Ján Štolba v inej súvislosti: "Hrany sveta hrubnú a drú, sú otrieskané, ohmatané na nepoznanie. Nejako tým všetkým však musíme prejsť."