„Bohumil Ždichynec demonštruje preveľmi nevšedné spektrum žánrových postupov, ktoré s dôrazom na ich posolstvo neskôr uvážlivo akoby rozviruje do učinenej mozaiky bytostného pýtania po zmysle sveta a po poslaní sveta zmysle.
Vďakabohu či našťastie nenachádzame v prózach zo Zvláštnych spôsobov šťastia žiadne, v ktoromkoľvek súčasnom výtvore bujniace, neodpustiteľne omieľané dejové alebo rádobypsychologické banálne pseudostigmy. Práve s pohľadom na záhadné (ako aj zákerné a zákerné) kontúry približujúce sa post-novodobé skutočnosti sa v nich v mnohých obmenách píše o najroztodivnejších, vskutku čo najprazvláštnejších spôsoboch človečieho šťastia, ktoré sa tu znázorňujú v patričnom beletristickom háve.
Ten najzvedavejších aj najzvedavejších záujemcov o krásnu literatúru sa bude predovšetkým chcieť unášať vlastným rozprávaním a súbežne s jeho preciťovaním sa potom spolu s autorom alebo v dialógu s ním hrúžiť až pohrúžiť do odvekých traum a dilem ľudskej existencie a spoločenského súcna,“ uvádza v hodnotení knihy kritik doc PhDr Vladimír Novotný, Ph.D .