Rakúsko-uhorské vyrovnanie z roku 1867 je všeobecne známym historickým faktom. Oveľa menej už je známe, že o iba štyri roky neskôr sa pripravovalo rakúsko-české vyrovnanie. Podkladom pre nich mali byť predovšetkým tzv. fundamentálne články, koncipované zvláštnym výborom českého zemského snemu. Nad touto akciou držal ochrannú ruku sám cisár František Jozef I., ktorý sa domnieval, že po vyrovnaní s Uhorskom bude treba urobiť nejaké ústupky aj Čechom. Politický odpor proti "fundamentálkam" bol však v oboch poloviciach ríše taký silný, že sa vyrovnanie nakoniec neuskutočnilo. Autor, ktorý sa okrem iného významne podieľal na projekte Veľkých dejín krajín Koruny českej, sa nezaoberá iba vyrovnávacou akciou samotnou, ale líči tiež postupnú demontáž českého štátu, ku ktorej po bitke na Bielej hore dochádzalo. Zdôrazňuje, že napriek neúspechu fundamentálnych článkov následne v českej politickej verejnosti už trvalo zakotvilo presvedčenie, že Česi majú na svoj (zatiaľ len autonómny) štát nespochybniteľné právo.