Desaťtisíc krokov je asi sedem a pol kilometra. Môže to byť samozrejme o niečo viac, ale aj o niečo menej. Záleží, ako rýchlo idete, či kráčate po rovine, do kopca, z kopca. Nie je to vlastne žiadna extrémna vzdialenosť. Ani nie hodina a pol. To človek prejde raz dva.

Čo si to ale skúsiť každý deň? Od pondelka do nedele? Sedem kilometrov. Veď to predsa nie je tak ďaleko. Každý deň 10 000 krokov. Nielen, keď je voľno. Deň čo deň. Aj keď treba také horúco, že ani muchy nelietajú. Alebo keď mráz zalieza za nechty. Alebo keď prší. Alebo keď na chôdzi nemáte práve náladu, jednoducho sa vám nechce, nemáte chuť... Zažil som to miliónkrát. Ale zakaždým som to prekonal. Zakaždým som šiel. A dal som tých svojich 10 000 krokov. Každý deň. Týždeň čo týždeň. Mesiac, čo mesiac. A idem ďalej. Odvtedy som nebol vážnejšie chorý, nezadýcham sa a schudol som 15 kíl.

Napríklad táto kniha niekoho inšpiruje, aby tiež začal chodiť. Ostatne je to ten najprirodzenejší pohyb, ako hovorí nejeden odborník. Chodiť môže vlastne každý, pokiaľ mu to zdravie umožňuje. Chodiť sa dá v každom veku. A aj kdekoľvek. V meste, v lese, na lúke, ale napríklad aj vo vlaku alebo dokonca v lietadle. Jeden krok, dva, sto, tisíc, desať tisíc... Je to fajn pocit, keď máte splnené. Držím vám palce! Napríklad sa niekde stretneme…