Násilie a bezprávie, ktoré zažívame, vraciame iným. Také jednoduché to je. Tak strašné. Kanadské internátne školy, kam boli umiestňované proti vôli rodičov deti pôvodných obyvateľov, boli zlo.
Toby zomrel dvadsaťsedemkrát a Kanada sa začína pýtať prečo. Posledná zo siete desiatok škôl, ktoré mali domorodé deti naučiť európskym spôsobom, bola zatvorená v roku 1996. Nie všetky vyzerali ako peklo na zemi. Mnoho z nich áno. Prevýchova. Bitie, ponižovanie, sexuálne zneužívanie. Za chybu - trest. Za používanie rodného jazyka - trest. Za plač - trest. Za chorobu - trest. Deti, ktoré vyrástli v internátnych školách si hovoria preživší. Pravda je ale zložitejšia, ako počas dvoch rokov svojej práce zistila reportérka Joanna Gierak-Onoszko. Čo ak bola opatrovateľka aj obeťou násilia? Prečo deti z internátu ubližujú iným deťom? Akú úlohu odohrala cirkev a ako sa dnes stavia k obetiam? Kruh násilia, bolesti a pomsty je ťažké prerušiť. Rovnako ako vyliečiť rany, hovoriť o nich. Pripustiť si, že príbeh vlastnej zeme nie je krištáľovo čistý ako jej lesy a jazerá. Kniha 27 smrťou Tobyho Obeda vychádza v edícii Prekliatia reportéri v preklade Tadeáša Dohňanského.

Kniha 27 smrťou Tobyho Obeda venovaná kanadským internátnym školám, kam boli umiestňované deti pôvodných obyvateľov, je jej autorským debutom. Téma do hĺbky skúmala počas dvojročného pobytu v Kanade, kde bola aj so svojou rodinou. Svoje dojmy z tejto krajiny publikovala aj na blogu Mrs. Canada. Opowieści z Kanady (Mrs. Canada. Príbehy z Kanady, https://onoszko.blog.polityka.pl) . Za reportáž 27 smrťou Tobyho Obeda bola nominovaná na Cenu Ryszarda Kapuścińského a získala čitateľskú cenu Nike. V súčasnej dobe pracuje na svojej druhej knihe.