Robustný román literárneho čarodejníka oživuje otázky, ktoré si v rôznych obmenách kladú ľudia už oddávna: Koľko ešte bude preliate sĺz a krvi, než sa prestaneme mrzačiť a zabíjať? Naučíme sa vôbec niekedy čeliť svojim zvrhlým pudom? Kedy prekročíme evolučný prah? Oslobodí nás technológia od biedy a nevedomosti? Ako to že za nás rozhodujú jedinci, ktorí viac ako rozumné bytosti pripomínajú pokazených robotov? Čo sa ešte musí stať, aby ľudstvu a jeho dejinám prestalo sladko páchnuť z úst!? "Sme ako ostrovy. Len malá časť je vynorená nad hladinu jasného rozumu. Súcit a empatia len vzácne rozsvietia naše hlavy... Dole sme polozvieratá." Aj keď nás Kahudov Prám nechá blúdiť mnohých labyrintov, vláčiť kalným prúdom a hnať sa po slepej stope, napriek tomu tiahne k opatrnej nádeji.