Zrod zámeru postaviť Majstrovi Janovi Husovi pomník sa viaže k debate na rokovaní českého krajinského snemu 25. novembra 1889 ohľadom umiestnenia tabuľky s Husovým menom na budovu Národného múzea. Čoskoro potom vznikol Spolok na vybudovanie pomníka Majstra Jána Husa. Rozhorčené tlačové polemiky a bojovné diskusie sa viedli najmä o tom, či má Husov pomník stáť na Staromestskom námestí popri stĺpe s mariánskou sochou, ak nebude predstavovať kameň úrazu pre katolíkov, či je Hus v prvom rade českým vlastencom alebo náboženským. Oslavy Husa ako národnej integračnej postavy mali vyvrcholiť vo veľkolepej celonárodnej manifestácii pri príležitosti odhalenia pomníka. Dňa 6. júla 1915 sa však plánovaná veľká česká slávnosť nekonala: vypukla svetová vojna, a tak mohla prebehnúť len malá česká slávnosť za zatvorenými dverami. Ani po vzniku Československej republiky sa Husov pomník nestal výrazným miestom českej historickej pamäte, hoci po strhnutí mariánskeho stĺpu 3. novembra 1918 na Staromestskom námestí osamel. Autorom knihy je doc. PhDr. Ján Galandauer, DrSc., významný historik, ktorý sa špecializuje na české dejiny a dejiny habsburskej monarchie od polovice 19. storočia.