Kniha bez slov, kniha mnohých ľudských príbehov, komiks, ktorého obrázky poskytujú mnoho príležitostí na kladenie otázok i hľadanie odpovedí. Kniha, ktorej príbeh je napínavý a končí happy endom, kniha o diktatúre písmena A.

Príbeh chlapca s číslom 21868 na rádiovke sa odohráva v meste, v ktorom jediné správne názory symbolizuje písmeno A. AAAA znie z ampliónov, A je v znaku mesta, na zástavách, aj zástavkách, ktorými mávajú deti, je na transparentoch, ale aj na každej knižke za výkladom kníhkupectva, na stravenkách,…. Len písmeno A sa učí v školách, A preniká do modernej architektúry, ľudia ho skandujú, sú ho plné noviny, aj vyšetrenie zraku prebieha iba na veľkosti písmena A. Je to vtip, hrozba, minulosť, nadsadenie, absurdita a hlavne všetko dohromady.

Hrdina knihy žije v podivnej (v detailoch nevraživej) atmosfére šedivého mesta každý deň rovnako. Pracuje v továrni, v ktorej je jediným svetlejším okamihom dňa prestávka na desiatu. To sa mladík s krajcom chleba posadí von, za továrenský komín. Vysoko na nebi slobodne lietajú rorysy. Chlapec snívajúci o lietaní vylezie na komín. V diaľke, za hranicami mesta obostavaného múrom vidíme spolu s ním celkom inú krajinu, farebný svet. Čo asi to zistenie s chlapcom urobí? Vieme, že si doma zostavuje bicykel s krídlami a vrtuľou. Čo autorovi poslúži na rozvinutie tohto motívu, čo dá príbehu spád? Prišiel čas sledovať dejovú linku príbehu: Chlapec pozoruje domovú prehliadku u suseda odnaproti, zlobou skrivenej tváre strážcov poriadku, papierovú lastovičku, ktorú sused v poslednom okamihu pred zatknutím vyhodí z okna. Chlapec ju - aká to (ne)šťastná náhoda - druhého dňa nájde a papier rozbalí. Je na ňom napísané písmeno B. Nič viac, a napriek tomu je to veľa. Chlapec sa zverí s udalosťou kolegovi v montovni. To nemal robiť. Strážcom poriadku vďaka spleti odpočúvacích zariadení, drôtov a kamier nič neunikne. Hrdina vie, že teraz ide o život, vzniká napínavá naháňačka ako z filmu, streľba stíhacieho komanda a … vidíme, že po domácky vyrobené vznášadlo letí, chlapec sa na ňom vzďaľuje, uniká!

Ocitáme sa s ním vo svete za vysokým múrom.

Nielen svet, ale aj kniha náhle v celku aj detailoch žiari farbami. Ale to ešte nie je koniec.

Treba sa o to poznanie a krásu podeliť s tými za vysokým múrom. - Chlapec sa na svojom vznášadle vracia nad šedivé mesto a hádže do neho z ohromnej výšky knihy - farebné písmená celej abecedy…