Kniha A trinásty bol kat... je v mnohých smeroch ojedinelá. Autor na začiatku deväťdesiatych rokov, kedy sa české väznice z veľkej časti otvorili aj verejnosti, vrátane novinárov, správne odhadol, že táto možnosť nebude mať dlhé trvanie. Počas niekoľkých týždňov a mesiacov navštevoval české aj slovenské nápravné zariadenia. Vnímal, prežíval a následne opisoval väzenskú atmosféru. Hovoril aj s najťažšími zločincami, vrátane vrahov. Boli medzi nimi aj muži, ktorí čakali na popravu. K nej však už, v dôsledku zrušenia trestu smrti po novembri 1989, nedošlo. Rozprával sa aj s príbuznými väzňov, dozorcami, väzenskými psychológmi, pedagógmi. Neskôr treba aj s väzenskými duchovnými. Vďaka svojej vnímavosti, snahe po objektívnosti, schopnosti dlhodobo načúvať druhým, sa mu podarilo postupne natočiť niekoľko desiatok úplne unikátnych rozhovorov. Dvanásť z nich – a potom ešte rozhovor s mužom, ktorý sa zúčastnil niekoľkých popráv – tvorí obsah tejto knihy. Knihy, ktorú (a aj v tom tkvie jej jedinečnosť) nemožno napodobniť. Predovšetkým preto, že vtedajšia situácia, keď sa reportér mohol takmer voľne pohybovať po väzniciach, sa už nedá zopakovať. Už aj preto nakladateľstvo Olympia pristupuje k opätovnému a doplnenému vydaniu tohto diela. Je to surová a ojedinelá výpoveď doby. Doby, ktorú nazývame – Deväťdesiatky.