Aikidó (pre niektorých bojový šport, pre iných záhada) trpí nepochybne nedostatkom informácií o vlastných cieľoch a metódach, ktorými sa radikálne líšia od iných disciplín, či už orientálnych alebo nie, ku ktorým je často pripodobňované, ba dokonca je s nimi zamieňané. S ambicióznymi (či snáď utopickými) zámermi neponúka nič menšieho než spôsob vedenia boja, ktorý vymycuje násilie, a tým súčasne poskytuje určitý uhol pohľadu na druhých a na svet a spôsob komunikácie s nimi.
Jeho sila vychádza bez pochyby z toho, že sa okrem prísnosti svojich princípov opiera o koherentnú a štruktúrovanú metódu, ktorá vyjadruje zároveň pokračovanie ostatných bojových umení aj rozchod s nimi. Jeho slabosťou je, že sa nevyhýba blúdeniu a historickým vteleniam, ktoré sú vlastné každej ľudskej činnosti.
Napriek tomu nie je dôvod ho ľutovať, pretože práve to dodáva objem, pevnosť a hustotu niečomu, čo by inak zostalo iba netelesným ideálom. V aikíde, rovnako ako v poézii, sa slabosť rýmuje s bohatstvom.

Franck Noel je držiteľom 7. danu v aikíde, ktorý získal vo svetovom centre Aikikai v Tokiu, kde sa zdržiaval osem rokov as ktorým stále udržuje kontakty. Žije v Toulouse, kde sa venuje výučbe tejto disciplíny v stredisku Dojo de la Roserai, ktoré založil v roku 1988, a okrem toho vykonáva prax na najrôznejších miestach po celej Európe. Zastáva zodpovedné miesta v FFAAA (Francúzska federácia aikida, aikibuda a príbuzných disciplín), čo mu umožňuje pracovať na výchove nových kádrov a reflektovať ich úlohu v praktizovaní tejto disciplíny. Okrem knihy Aikidó. Fragmenty dialógu o dvoch neznámych je autorom radu esejí a článkov venovaných aikidu.