Výnimočné osobné svedectvo z terezínskeho geta, ktoré prečkalo vojnu zamurované na pôde miestnych kasární. Novela Otta Weissa I videl Boh, že je to zlé je jedinečným literárnym počinom a zároveň silným osobným svedectvom historického významu. Otto Weiss túto knihu napísal v Terezíne v roku 1943, kresbami ju doplnila jeho dcéra Helga, autorka Denníka 1938-1945, vtedy 13-ročná. Spoločne potom knihu venovali Helžinej matke Irene k narodeninám. Krátko potom bol Otto Weiss zaradený do transportu do Osvienčimu, odkiaľ sa už nevrátil. Boh, ktorý na seba vzal ľudskú podobu, sa prichádza pozrieť do Terezína, aby sa na vlastnej koži presvedčil, aká je medzi väznenými Židmi situácia. Do prostého príbehu je vložená vážnosť aj hĺbka, predstieraný úsmev zakrýva horkosť a smútok. Kniha odhaľuje zrodnosť a rafinovanosť lživej nacistickej propagandy používanej na utajenie pravdy a na oklamanie sveta.