História počítačových hier v Československu 80. rokov bola donedávna považovaná za obyčajnú poznámku na okraj veľkých dejín tohto média, ktoré sa odohrávali v USA av Japonsku. Kniha Ako obohrať železnú oponu však ukazuje, že u nás za normalizácie vznikla jedinečná herná scéna, ktorej analýza môže obohatiť štúdium počítačových hier i populárnej kultúry. Miestni programátori totiž patrili k prvým na svete, kto hry sústavne používali na rozprávanie osobných príbehov aj k politickému aktivizmu.
Kniha Jaroslava Švelcha, pôvodne vydaná na sklonku roku 2018 pri MIT Press, je postavená na viac ako štyridsiatich rozhovoroch a štúdiu archívneho materiálu, a to vrátane zachovaných hier. Na príbehoch miestnych amatérskych programátorov mapuje počiatky hrania a tvorby hier pre osembitové mikropočítače na československom území. Vychádza pri tom z presvedčenia, že počítačoví amatéri sú prototypickým príkladom aktívneho publika a svojbytnou fanúšikovskou komunitou. Ide teda o prácu, ktorá kombinuje prvky historiografie s kultúrnymi a mediálnymi štúdiami.
Prvá časť knihy sa zaoberá všeobecne kontextom počítačového hobby. Sleduje márne pokusy o výrobu domácich modelov mikropočítačov a debaty o (ne)dostupnosti počítačovej techniky. Prináša príbehy vytrvalých nadšencov, ktorí svoje počítače dovážali či pašovali zo Západu a ukazuje, akým spôsobom tieto západné stroje zapadli do československých domácností. Kniha tiež opisuje spôsoby, ktorými lokálne komunity využívali existujúce infraštruktúry organizácií, ako boli Zvazarm alebo Pionier, a pátra po cestách, ktorými sa západný softvér dostával k miestnym užívateľom. Záverečné dve kapitoly potom dokumentujú domácu hernú tvorbu, ktorá kreatívne pretvárala západné vzory a postupne sa posúvala k osobitej pôvodnej tvorbe. Kniha napríklad podrobne analyzuje hru Dobrodružstvo Indiana Jonesa na Václavskom námestí v Prahe 16. 1. 1989, v ktorej ikonický západný hrdina bojuje proti príslušníkom Verejnej bezpečnosti a Ľudových milícií počas Palachovho týždňa. Ukazuje, že československí amatéri patrili k prvým herným tvorcom, ktorí považovali hry za flexibilný vyjadrovací prostriedok schopný spracovávať celú šírku tém a postojov.