Kniha sa zameriava na teóriu skúsenosti u Immanuela Kanta a Edmunda Husserla, dvoch veľkých postáv novovekej filozofie. Hoci ide o dvoch klasických mysliteľov, ktorí svoju vlastnú filozofickú pozíciu označovali zhodne ako „transcendentálny idealizmus“, bolo pokusov o ich systematické porovnanie v doterajšej literatúre urobené zatiaľ len minimum. Kniha je preto významným príspevkom nielen k tejto doposiaľ málo spracovanej problematike, ale aj k téme transcendentalizmu ak teórii poznania v novovekej filozofii všeobecne.