Telefónom, vreckom, otvárame bránu do priestoru, ktorý nie je dimenzovaný na jeden ľudský život. Dominantnou témou knihy je sprostredkovateľnosť, neustále kópie kópií a utopený subjekt, ktorý stráca bežné ľudské vlastnosti a schopnosti. Naše ja sa cyklí, rúca sa do seba, je bodom, okolo ktorého sa všetko mení, vzniká a opäť zase zaniká – sme už dávno mŕtvi, alebo len sledujeme kuriéra, ktorý nám dováža zásielku tak dlho, že zabudneme, kým sa to vlastne pozeráme ? S každou novou informáciou, otvoreným oknom, správou, videom alebo prečítaným titulkom sprístupňujeme ďalšie nové vrstvy nášho sveta – máme pocit, že žijeme už celé veky as každým počtom opakovaní sa veci a stavy javia ako dávno prežité a dôverne známe. Básnický debut umelkyne Eleny Pecenovej sa snaží sprostredkovať zážitok čítania v rozšírenom poli pomocou obrazového sprievodu, svojbytného aspektu knihy, ktorý zdôrazňuje vizuálny prístup ako jazyk dnešnej doby. Akoby sme očami fotografovali stále tie isté snímky a už nemali možnosť fotoaparát zo svojho pohľadu odložiť.