Jednou z hlavných tém, ktoré sa v novej malej zbierke básní snaží autor riešiť, je jeho vzťah k rodnej Sýrii. Tú v sedemnástich rokoch opustil a nikdy sa nevrátil. Prijal za svoje nové kultúrne prostredie, v ktorom väčšinu života žije, kde má rodinu, priateľov i prácu. Napriek tomu sa však v tejto zbierke, na rozdiel od prvej zbierky Nad Prahou horký polmesiac, vracia pri písaní veršov k svojej rodnej arabčine.