Ťažko by sme hľadali inú tému českých a stredoeurópskych dejín raného novoveku, ktorá by bola taká populárna a zároveň dodnes tak málo pochopená, ako je alchýmia spojená s vládou cisára Rudolfa II. (1552-1612). Nemá na tom zďaleka vinu iba známy filmový opus zo začiatku 50. rokov minulého storočia, pretože ten len prevzal schematický obraz "rudolfínskej alchýmie", ako sa vyvíjal v českej i nemeckej historiografii v 19. storočí a prvej polovici storočia nasledujúceho. V rámci tohto obrazu boli legendy miešané s historicky doložiteľnými faktami, ktoré boli vinou toho často nesprávne interpretované. Situácia sa začala meniť až od 70. rokov 20. storočia, kedy sa v súvislosti s obnoveným záujmom o manierizmus a rudolfínske umenie pohľad historikov zameral aj na ďalšie oblasti rudolfínskej kultúry, a teda aj na alchýmiu, ktorá tvorila jej významnú súčasť. Tento záujem prirodzene súvisel aj so zmenou pohľadu na alchýmiu samotnú, ktorá prestala byť v očiach historikov iba predstupňom modernej chémie - a teda predmetom vyhradeným špecializovaným dejinám vedy - a začala byť študovaná ako zložitý a významný kultúrno-historický a sociálny fenomén spätý s ďalšími technikami a oblasťami spoločenského života, akými boli nielen lekárstvo, baníctvo a metalurgia, ale aj náboženstvo, výtvarné umenie a aristokratická reprezentácia. Predkladaná publikácia sa zaoberá tak aktivitami, ktoré boli priamo podporované cisárom Rudolfom II., ako aj tými, ktoré sa rozvíjali v širšom spoločenskom okruhu spojenom s cisárskym dvorom. Ten nesiahal len do českých krajín, ale aj do Rakúska a radu oblastí Rímsko-nemeckej ríše. Časovo je daná téma primárne vymedzená dobou vlády Rudolfa II. v rokoch 1576 až 1611, avšak pre pochopenie jeho kontextu je nevyhnutné poukázať aj na vývoj alchymických bádaní v strednej Európe zhruba od začiatku 16. storočia, rovnako ako je dôležité sledovať vývoj jeho dozvukov v 17. storočí.