V ôsmom zväzku edície Skrytá moderna chceme upozorniť na literárnu históriu opomínaný (1913).

Najvýznamnejšie skupinové vystúpenie predvojnovej avantgardy sa pomerne dlho pripravovalo, súbežne s prípravou boli organizované aj skupinové čítania, sprevádzané diskusiami nadväzujúcimi na veľkú generačnú polemiku z roku 1912. Do plánovaného druhého ročníka almanachu sa počítalo tiež so spoluprácou absentujúcich generačných súputníkov (R. W.). Langer, E. Taussig, P. Krička), avšak pokračovanie v nastúpenej ceste znemožnili udalosti prvej svetovej vojny, na ktorej fronty boli niektorí účastníci odvedení (SK Neumann), iní počas nej podľahli choroby (O. Theer), ďalší padli (E. Taussig).

Umelecky nevyvážené príspevky manifestačne deklarujú prihlásenie k súčasnému, dynamicky sa premieňajúcemu životu ľudskej civilizácie. Na jeho zachytenie má slúžiť v poézii voľný verš (K. Čapek), v próze potom synchrónna polyperspektívnosť prenesená do literatúry z výtvarného kubizmu (J. Čapek).
Oproti artificiálnosti symbolistno-dekadentnej generácie a jej opovrhovaniu prítomným dianím sa autori, pod vplyvom vitalizmu i futurizmu, hlásia k životu "tu a teraz" a vyššie oceňujú snahu hľadať inovatívne prístupy v umení ako dokonalú formu výsledného textu.
Zdôraznením umeleckého syntetizmu, spätím s ďalšími umeleckými odbormi (výtvarné umenie, hudba) a obratom k „živému životu“ predstavuje dôležitý medzník vo vývoji českej literatúry, predznamenávajúci vystúpenie povojnovej avantgardy.