Obsahom knihy antropológa a spisovateľa prof. PhDr. Jaroslava Maliny, DrSc., je reflexia človeka, spoločnosti a kultúry z perspektívy poetickej literárnej narácie a exaktných antropologických slovníkových definícií. Ide o hravé a invenčné antropologické dielo, ktoré svojou koncepciou i spôsobom spracovania osciluje na hranici vedeckej práce a krásnej literatúry. Malinov cieľ je priamočiary. Kombináciou poézie rozprávajúcej hravé príbehy o človeku a chladných slovníkových pojmov a kategórií sa usiluje o to nastoliť nový uhol pohľadu na svet, ktorý nás obklopuje. Malina nerelativizuje iba tradičné antropologické prístupy k štúdiu človeka, prírody a kultúry, ale aj témy a formálne prostriedky poézie, obvykle vnímané ako nástroj poetických, alegorických a nadčasových posolstiev. Spôsobom práce s textom sa autor prihlásil k postmodernému spochybneniu filozofických „metanaratívnych príbehov“ moderny, odmietnutiu „veľkých ideológií“ a problematizovaniu vedeckej „viery“ do platnosti tradície osvietenskej racionality. Prostredníctvom svojich básní ironicky a sarkasticky odmieta objektívnu relevantnosť univerzálnej vedeckej pravdy i túžbu po nastolení jedinej, všeobecne platnej antropologickej paradigmy. Vo svojich veršovaných príbehoch programovo akcentuje názorovú a kultúrnu pluralitu a právo na spolužitie rôznych pravidiel poznania, odlišných vzorcov rokovaní i alternatívnych vedeckých interpretácií. Originálnym spôsobom tak napĺňa slová francúzskeho postmoderného filozofa Jeana-Françoisa Lyotarda: „K invencii nového dochádza vždy uprostred názorovej rôznosti“ (Jean-François Lyotard, O postmodernizme, Filozofický ústav AV ČR, Praha 1993, s. 99).