Monografia Aramejčina knihy Zohar prináša prehľad základných morfologických javov zoharickej aramejčiny. Úvod zoznamuje čitateľov s rozsiahlou vedeckou diskusiou o povahe aramejčiny knihy Zohar a zachytáva vývoj jej vnímania od doby prvých vedeckých prác, ktoré ju vyhlasovali za poklesnutý umelý jazyk, až do súčasnosti, keď je klasifikovaná ako prirodzený literárny jazyk a súčasť širšieho prúdu aramejskej stredovekej literárnej .
Prvým prezentovaným morfologickým javom sú mená. Vedľa zámien osobných a ich dvojitej funkcie, kedy môžu reprezentovať tiež sloveso "byť", je pozornosť venovaná aj zámenom ukazovacím, zámenám opýtacím a samostatným privlastňovacím zámenám. Väčšia časť kapitoly sa zameriava na mená podstatné, ich flexiu, vyjadrenie vlastníctva a povinnosti, krátko sú prebrané aj mená prídavné. Obsahom kapitoly druhej, ktorej rozsah predstavuje podstatnú časť knihy, je prehľad slovesného systému zoharickej aramejčiny, teda realizácia slovesných koreňov v jednotlivých slovesných formách (participium, perfektum, imperfektum, infinitív, imperatív a zámenné prípony slovies, ktoré sú dôležitým rysom neskorej literárnej aram). Tri záverečné kratšie kapitoly sa zaoberajú vybranými adverbiou a adverbiálnymi predložkami, spojkami a číslovkami. Prehľad morfologických javov je vždy doplnený o príklady z knihy Zohar, ktoré popísané javy ilustrujú a zároveň tiež predkladajú fundamentálne témy zoharickej mystiky - poňatie B-ha, zoharickú kozmológiu a kozmogóniu, antropológiu, teurgiu plnenia micvot a náuku o tikun ha-olam že tento svet je možné premeniť na svet lepší.
Špecifický charakter zoharickej aramejčiny je prekážkou, ktorej existencia stavia záujemcov o štúdium knihy Zohar pred náročnú výzvu. Monografia zdolania tejto bariéry uľahčuje. Predovšetkým je však cenným zdrojom pre komparatívne filologické štúdium.