Publikácia je záverečnou časťou rovnomenného päťročného bádateľského projektu UMPRUM, realizovaného pedagógmi, absolventmi a doktorskými študentmi odboru teórie a dejín umenia.
Výskum sleduje architektúru a politiku v ich vzájomných, obojstranných vzťahoch. Pozerá na architektúru nielen ako na pasívny prostriedok národnej a štátnej reprezentácie, ale rovnako tak ako na aktívnu zložku, ktorá spoluutvára spoločenskú a politickú sféru. Súčasná Česká republika je malý štát s desiatimi miliónmi obyvateľov, zreteľne geograficky vymedzený – najmä vo svojej západnej časti – priestorom českej kotliny obklopenej hraničnými pohoriami. Zdá sa, že aj politicky je dnes jasne ukotvenou súčasťou strednej Európy. Novodobá história tohto územia je však veľmi spletitá. Česká politika sa za posledných 150 rokov utvárala v prostredí rozmanitých štátnych útvarov. Prešla tak mnohými zásadnými zvratmi, ktoré menili jej priestorový rámec aj štátne zriadenie.

Po celé dlhé 19. storočie až do roku 1918 boli české krajiny súčasťou rakúskeho cisárstva, neskôr rakúsko-uhorskej monarchie. Po skončení prvej svetovej vojny potom dali spolu so Slovenskom a územím Podkarpatskej Rusi na dnešnej Ukrajine vznik samostatnému Československu, tzv. prvej republike. Počas druhej svetovej vojny sa z nej stalo torzo protektorátu Čechy a Morava, fakticky anektovaného nemeckou treťou ríšou. Po roku 1945 bola obnovená Československá republika, ktorá sa po komunistickom puči roku 1948 na dlhé desaťročia uzavrela do tzv. východného bloku krajín dirigovaných Sovietskym zväzom. Rok 1968 bol vyvrcholením krátkeho ideologického uvoľnenia, ukončeného násilnou inváziou sovietskych vojsk. Zároveň definitívne zrušil ideu tzv. československého národa a zmenil štátne zriadenie na federáciu Českej a Slovenskej socialistickej republiky. Po zamatovej revolúcii roku 1989 sa navrátili demokratické pomery. Následne sa však v roku 1993 štát rozpadol na dve samostatné republiky, Českú a Slovenskú, ktoré sa v roku 2004 opäť integrovali do väčšieho celku, Európskej únie.
Kontinuita dejín českej politiky v 19.-21. storočia sa tak rozpadá na niekoľko relatívne samostatných období, z ktorých sú tu vybrané štyri hlavné, s najdlhším trvaním. Tými bol frázovaný aj celý výskumný projekt, ktorý sa snažil sledovať úlohu, akú vo vzťahu k politickej sfére hrá architektúra. Pokúšal sa vo všetkých obdobiach skúmať, ako architektúra, urbanizmus a všeobecne vystavané prostredie vyjadrovali zakaždým iné nastavenie dobovej politiky.
Každú zo štyroch sekcií zastrešuje úvodné motto - emblematický dobový citát - predstavujúci hlavnú politickú ideu daného obdobia. Dlhé 19. storočie je predovšetkým érou emancipácie českého národa ("Sila a budúcnosť je národa národnosť"), medzivojnová epocha dobou budovania samostatného štátu ("Duch, ktorý pracuje"), roky 1945-1989 potom vekom ideálov a vízií lepších zajtrajškov ("Bu je skrytá v prítomnosti") a konečne obdobie po roku 1989 časom obnovy demokracie ("Stratená vláda tvojich vecí sa k tebe navráti").

Kniha vychádza v česko-anglickej verzii za podpory Ministerstva kultúry Českej republiky v rámci Programu aplikovaného výskumu a vývoja národnej a kultúrnej identity (NAKI II).

Autorský tím: Klára Brůhová, Dita Dvořáková, Kristína Fabiánová, Elena Fialková, Jan Galeta, Marcela Hanáčková, Anna Hejmová, Vendula Hnídková, Michaela Janečková, Karolina Jirkalová, Lenka Kerdová, Petr Klíma, Vojtech Märc, Terézia Nekvindová , Cyril Říha, Henrich Vyberal. Grafika Tereza Hejmová a Kristína Žáčková.