Najuniverzálnejší duch antiky Aristotelés vynikal okrem originality myslenia aj nesmiernou tvorivou potenciou. Za svoj život napísal nespočetné množstvo odborných i vzdelávacích spisov a pojednaní, z ktorých sa dochovala iba časť; aj tá však číta 47 titulov. Patrí k nim tiež Aténska ústava, hoci práve u nej mnohí bádatelia dodnes pochybujú o Aristotelovom skutočnom autorstve. Jej objav v roku 1890 a nasledujúce knižné vydanie v Londýne vyvolali senzáciu a reťazovú reakciu prekladateľov, medzi ktorých sa zaradil pohotovo aj český preklad Jozefa Pražáka v roku 1900.
Nerozsiahly spisok popisuje vývoj a usporiadanie aténskej spoločnosti od mytických počiatkov až po demokratickú reformu a ústavné zriadenie aténskej obce v 2. pol. 4. storočí pred Kr. spolu s podrobným vykreslením úradníckeho aparátu a súdnictva. Pre poznanie počiatkov demokracie ako systému správy štátu má toto dielko mimoriadnu poznatkovú hodnotu, umocnenú jeho autentickosťou.
Ak ich napísal Aristotelés alebo niekto iný, nie je z hľadiska jeho obsahu podstatné, pretože samo o sebe zhŕňa takú sumu informácií o histórii starovekých Atén a poťažmo Grécka, ktorá ich radí k najdôležitejším odkazom antického písomníctva. Od doby prvého českého vydania sa vynorili z hlbín archívov ďalšie zlomky textov, ktoré pôvodný text významne doplnili. Nový preklad prof. Pavla Olivy, popredného znalca gréckej antiky, ktorý je v poradí iba druhým českým prekladom Aténskej ústavy, prináša poslednú verziu doplnenú navyše o fragmenty z neskorších autorov. Cenným obohatením tejto novej edície je rozsiahly poznámkový aparát, uľahčujúci pochopenie historických informácií a termínov.