Nórsky františkán Ole Martin sa rozhodol opustiť kláštor a stráviť päťdesiat dní rozprestretých do troch rokov ako bezdomovec na uliciach Osla a Kodane. Jeho zážitky prinášajú pohľad na život na okraji spoločnosti, ktorý si bežný človek ťažko dokáže predstaviť, a podnecujú k úvahám nad bezdomovectvom z nezvyklej perspektívy. Ole prechádza mestskou krajinou as humorom a súcitom sa snaží pozorovať drsný život ľudí na samom dne spoločnosti. Zameriava sa pritom na detail, epizódy sa pred čitateľom odvíjajú ako film. Premieta o pokorení, o oživení lásky k samozrejmým veciam, ako je strom, o nečakanej ľudskej dobrote, ale aj o neustálej nutnosti vzťahovania sa k smrti, o hľadaní Boha v drogách, o povahe konfliktov s predstaviteľmi „slušnej“ spoločnosti, o problematike straty identity a závislosti na spoločnosti.