Keď Amy Chuová, Američanka čínskeho pôvodu, pred niekoľkými rokmi vydala svoju spoveď, ktorú nazvala „Bojová pieseň tigrie matky“, stala sa čoskoro najslávnejšou matkou na svete. Jej kniha, ktorá bola preložená do niekoľkých desiatok jazykov, vyvolala okamžitý poprask a dodnes neprestáva podnecovať vášnivé debaty na tému výchovy detí. Ako vychovávať dieťa? Ako veľmi prísni na svojej ratolesti máme byť? Aké nároky na ne máme klásť? Ktorý výchovný model je lepší – ten západný, liberálny, ktorý kladie dôraz na individuálny, citlivý prístup k osobnosti dieťaťa alebo tvrdý čínsky dril spojený s bezpodmienečným rešpektom k rodičovskej autorite? Ako čitateľ po prečítaní knihy zistí, odpoveď na tieto otázky zďaleka nie je tak jednoznačná, ako by sa mohlo zdať. Amy Chuová, matka dvoch dcér a úspešná profesorka práv na jednej z renomovaných amerických univerzít, má jasno: svojim deťom prospeje len vtedy, keď na nich bude v duchu čínskej tradície nekompromisne prísna, keď ich bude od malička cepovať, bude neústupná a predovšetkým ich bude dôsledne viesť k maximálnym výkonom a nedovolí im čokoľvek vzdať. Pritom sa nijako sa nenechá odradiť tým, že vo svojich deťoch vyvoláva odpor a nevôľu, pretože, ako sama hovorí: „Mojím cieľom ako rodičia je pripraviť ich na budúcnosť – nie sa im zapáčiť.“ Autorka veľmi otvorene a zároveň s istou dávkou zveličenia a sebakritického humoru rozpráva, že jej dve dcéry museli mať vo všetkých predmetoch okrem telocviku jednotky, nesmeli účinkovať v školských predstaveniach, museli hrať na hudobný nástroj, pričom si nemohli vybrať žiadny iný ako husle alebo piano. Deti samy nerozhodujú o tom, akým mimoškolským aktivitám sa budú venovať a do akých krúžkov budú chodiť. Televízia, hranie videohier alebo prespávanie u kamarátok sú samozrejme striktne zakázané… Chuová líči dramatické scény, hádky, krik a plač, ktoré jej metódy vyvolávajú, ale súčasne ukazuje, aké plody jej dôsledná „tigria“ výchova k úspechu prináša. Po nekonečných hodinách driny strávených pri piane sa z jej dcéry Sophie stane virtuózna pianistka, ktorá už v štrnástich rokoch koncertuje v Carnegie Hall… Autorkine rozprávanie aj jej argumenty sú natoľko presvedčivé, že každého rodiča, hoci sa mu metódy, ktoré Chuová uplatňuje, zdajú prehnané , ba drastické, začne pri čítaní knihy nahlodávať pochybnosť: Nemajú tigrie matky nakoniec vlastne pravdu? Nie je náš západný liberálny západný prístup iba jednoduchší a pohodlnejší? Nie je snáď pravdou, že čínsky výchovný model skutočne plodí oveľa viac úspešných detí ako ten západný? Nie je iba ilúziou predstavovať si, že svojim deťom najviac prospejeme tým, že im poskytneme veľkú mieru voľnosti v rozhodovaní, budeme „rešpektovať ich osobnosť“, nebudeme ich obmedzovať, budeme ich predovšetkým podporovať v tom, čo ich baví, budeme empatickí, zhovievaví a nebudeme na ne klásť prehnané nároky? A nie je to náhodou tak, že naša úzkostlivá starosť, aby boli predovšetkým „šťastné“, im nakoniec v živote možno žiadne šťastie neprinesie? Vnímavý čitateľ čoskoro postrehne, že autorka nie je žiadny zaslepený dogmatik, že si sama od seba udržuje určitý ironický odstup. Chuová otvorene priznáva, že ako tigria matka uspela len čiastočne. V samotnom úvode knihy hovorí: „Toto je príbeh o matke, dvoch dcérach a dvoch psoch. Je tiež o Mozartovi a Mendelssohnovi, o klavíri a husliach ao tom, ako sme sa dostali až do Carnegie Hall. Mal to byť príbeh o tom, ako čínski rodičia vedia svoje deti vychovávať lepšie ako tí západní. Nakoniec je to však príbeh o trpkom strete kultúr, o pominuteľnosti slávy ao tom, ako som bola pokorená trinásťročným dievčaťom.“ Tak či onak, po prečítaní Bojovej piesne tigriej matky sa už nikdy nebudete pozerať na výchovu tak ako doteraz. Amy Chuová, narodená v roku 1962 v štáte Illinois, pochádza z rodiny čínskych prisťahovalcov, ktorí sa do Spojených štátov presťahovali začiatkom šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Je profesorkou práv na Yaleovej univerzite. Je autorkou viacerých odborných publikácií. the Rise and Fall of Cultural Groups in America, 2014.) Jej kniha Bojová pieseň tigrie matky sa stala medzinárodným bestsellerom. So svojím manželom Jedom Rubenfeldom a dvoma dcérami Sophiou a Lulu žije v New Havene.