E. Vlasáková v ďalšej knihe „znova prehliada najbližší terén: postupujúce detstvo žité v neúplnej rodine, užaslé rozhliadanie po vonku, hľadanie vzorov a nadobúdanie vlastného rozumu, spontánne odmietanie zlostí, preberanie zodpovednosti...

Bola som s našimi na prechádzke. Titul ako veta v minulom čase. Tá prechádzka sa najviac konala s mamičkou as nepokrvnou tetou Vlastou, v hraniciach rodného mesta Kyjova, s výletmi na Vysočinu, odkiaľ zas Vlasta pochádzala. Avšak aj s neprítomným Přemyslom Pittrom, ktorý prestúpil textom. Nie toľko s nečakaným, hoci vytúženým návštevníkom v byte a na pavlači, pánom Karlom Kolouchom. To už viac s pražským redaktorom na odpočinku Ferdinandom Krchom, pamätníkom Milíčovho domu.