Československá architektúra po druhej svetovej vojne prešla radikálnou premenou. Boli na ňu kladené nové politické a spoločenské požiadavky, došlo k transformácii jej inštitucionálnej štruktúry av architektonických kruhoch boli reformulované aktuálne témy a problémy. Publikácia sa sústredí na premeny definície "socialistickej architektúry", jej hlavných úloh i predstáv o podobe vystavaného prostredia komunistického "sveta zajtrajška" v období od polovice štyridsiatych do konca osemdesiatych rokov. Sleduje, ako sa na tomto procese podieľali politickí reprezentanti, samotní architekti i zástupcovia ďalších inštitúcií vrátane stavebných podnikov a ako prebiehalo ich vzájomné vyjednávanie. V centre záujmu autorov a autoriek jednotlivých kapitol nestoja premeny foriem či konštrukčných postupov ani osudy konkrétnych osobností, ale zameriavajú sa na spôsoby, akými architekti reagovali na premenlivé spoločenské zadanie a akými sa ich pokúšali aktívne ovplyvňovať. Grafika Tereza Hejmová a Kristína Žáčková. Kniha vychádza v česko-anglickej verzii za podpory Ministerstva kultúry Českej republiky v rámci Programu aplikovaného výskumu a vývoja národnej a kultúrnej identity (NAKI II).