Monografia o Českej pravoslávnej cirkvi sa venuje doposiaľ málo prebádanému obdobiu rokov 1938-1945.

Pravoslávni "Gorazdovho smeru" patrili v českej spoločnosti početne skôr k cirkevným popolkám. Napriek tomu sa dokázali nezmazateľne zapísať do dejín protinacistického odboja. Miera perzekúcie, ktorá postihla veriacich tejto cirkvi po odhalení siedmich československých parašutistov v pravoslávnom chráme v Resslovej ulici v Prahe, bola nebývalá. Dňa 3. septembra 1942 boli kaplán Vladimír Petřek, predseda zboru starších pražskej cirkevnej obce Ján Sonnevend, farár Alois Václav Čikl a vladyka Gorazd stanným súdom odsúdení na trest smrti. Medzi zadržanými sa ocitli ďalšie pravoslávne rodiny, ktorých členovia neskôr našli smrť v mauthausenskom podzemnom bunkri.
Publikácia sa túto hojne študovanú tému snaží nazerať komplexnejším pohľadom, ktorý odkrýva aj doteraz takmer neznámu kapitolu pronemeckej kolaborácie jednotlivcov z radov duchovných Českej pravoslávnej cirkvi.

Vypäté obdobie rokov 1938-1945 však pred nás stavia množstvo ďalších otázok, ktoré sú s existenciou tejto cirkvi spojené: Ako prebiehali "pytačky" o jej pričlenení pod správu berlínskeho a nemeckého arcibiskupa Serafima? Aké ďalšie bolesti musela prekonávať? Do akej miery bola nacistickou perzekúciou postihnutá jej laická časť? Koľko pravoslávnych veriacich bolo nútene nasadených po rozpustení cirkvi? Na všetky tieto otázky sa autor snaží nájsť odpovede. Súčasťou obrazovo bohato vypravenej monografia sú biografické medailóny duchovných podieľajúcich sa na správe cirkevných obcí i vybraných perzekvovaných laikov Českej pravoslávnej cirkvi.
Záverečná časť knihy obsahuje súbor 35 doteraz prevažne nepublikovaných dokumentov.