Napriek tomu, že duševné choroby pomaly prestávajú byť tabuizované, stále pretrváva množstvo predsudkov ako o týchto ochoreniach, tak o ľuďoch, ktorí s nimi majú skúsenosť. Zatiaľ čo pacienti so žalúdočnými vredmi alebo po operácii srdca o svojom zdravotnom stave bez zábran hovoria, ľudia s psychózou tak robia skôr výnimočne – boja sa odsudkov, zaškatuľkovania, posmechu, vyradenia zo spoločnosti. Rozhovory s tými, ktorí vyšli z ulity a dokázali o svojej chorobe, jej priebehu a živote s ňou otvorene hovoriť, sú krokom k destigmatizácii osôb s duševným ochorením. Môže nás prekvapiť, že ide o ľudí zo všetkých spoločenských skupín, s najrôznejším nadaním, často so špecifickými záujmami; možno nás prekvapí aj to, že zakladajú rodiny a žijú naplnené a pestré životy, ktoré sa nijako nelíšia od tých našich – kým do nich nezasiahne ataka choroby. Tá sa však dá zvládnuť s pomocou dobrého lekára, medikácie a psychoterapie, ako vyplýva zo všetkých ôsmich príbehov. Kiež je táto kniha zrkadlom tým, ktorí nevedia, a motiváciou na liečbu, nádejou a inšpiráciou tým, ktorí vedia.