Sú veci, ktoré sa nám dejú z objektívnych príčin, iné z našej vôle, potrieb a potom sú veci, ktoré sa rodia krajšie – z nečakanej radosti, zo súzvuku. Takto sa našli tri ženy: F a F a F, ktoré to stretnutie už nepustili dole vodou. Poetky si svoje verše vzájomne prekladali a čoskoro sa ukázalo, že ide o viac ako o preklad z jazyka do jazyka.
Dve materčiny sa vlnia, ani jedna nepohlcuje tú druhú, už neexistuje cudzí priestor, ale náš, obidve reči čisté a slobodné, sprevádzajú ich obrazy, je to prirodzené, akékoľvek vysvetľovanie by bolo navyše.