Kto vyrástol na dedine alebo v malom mestečku ako ja, či dokonca v osade so šiestimi chalupami uprostred jesenických lesov ako naše deti, ten neodolá túžbe smerujúcej ho ku každodennému poznávaniu prírody. Ani kedysi dávno, už za mojich chlapcovských rokov, tomu nebolo inak. Mali sme s partiou kamarátov prebehaná humna krížom krážom ao každom stračom či hrdličkom hniezde, o zajaci, o srnčej zveri, ktorá zaľahávala v remízku, o králičích rodinách v medziach sme dobre vedeli. Moja túžba získavať ďalšie poznatky z prírody dospela až k štúdiu lesníctva ak promócii na lesného inžiniera. Po rokoch dokončil tú istú lesnícku fakultu v Brne av rovnakej aule prevzal diplom lesného inžinierstva aj náš syn. Hovorí sa, že šťastie praje pripraveným. Asi preto som plných tridsaťsedem rokov odslúžil vo všetkých profesných funkciách, od hájneho až po riaditeľa lesného závodu v Jeseníkoch. Preto je im moja chvála úplne patričná. A vám, vážení priatelia, kolegovia poľovníci aj ostatní čitatelia, predkladám s pochvalou hôr i poviedky o mojom a synovom prvom Love zdar. Napríklad niektorým z vás pripomenú aj vaše prvé poľovnícke a lovecké úspechy.