Tento rok jubilujúci autor na viac ako 170 stranách predkladá čitateľom svoj ľahko bilancujúci pohľad na svet. Prostredníctvom krátkych próz, drobných bystrých úvah, rozvíja po vzore svojich predchádzajúcich prevažne poviedkových prác diskusiu o základných životných témach, o ľudskej existencii a zmysle bytia. Ako je u neho zvykom, vždy pritom čerpá zo svojich životných skúseností. Inšpirujúca pre Sehnala sú väčšinou zdanlivo bežné, každodenné situácie, udalosti alebo stretnutia, ktoré sám prežil či snáď počul z rozprávania iných. A s obľubou aj u tých najbežnejších vecí odhaľuje niekedy nečakané súvislosti a metafory.
V úplnom závere svojej poslednej knihy autor okrem iného píše: "Vieš, Pane, nemusíš ma už počúvať či odpovedať, ale musím Ti ešte niečo povedať. Asi sa na mňa budeš hnevať, ale ja poslednú prázdnu stránku nedopíšem. Pretože ak niečo nemá hranicu v priestoru ani začiatok v čase, je márne sa snažiť to dokončiť. Slová by v takom prípade boli len ako alebo úplne prázdne. Ale aj nepopísaný hárok papiera môže mať obrovskú silu oznámenia."