Počas 19. storočia v procese rozvoja občianskej a národnej spoločnosti Česi a Nemci stáli na opačných stranách barikády. Každý národ sa snažil o definovanie a obhájenie svojej vlastnej identity. Zatiaľ čo Česi získavali stále významnejšie postavenie, bojovali Nemci o uchovanie svojich pozícií. Architektúra je jedným z najmarkantnejších svedkov ich snáh, a najmä stavby úzko spojené s národnou myšlienkou: spolkové nemecké domy, nemecké divadlá, radnica nemeckých miest, turnerské telocvične, luteránske alebo starokatolícke kostoly. Kniha teda čitateľov zoznámi nielen s tvorbou českonemeckých architektov, ale tiež priblíži charakter architektúry miest v niekdajšej nemeckej jazykovej oblasti. Jej hlavným cieľom je hľadať odpoveď na otázku, ako sa architektúra českých Nemcov podieľala na formovaní ich národného uvedomenia, a síce v nepokojnom období od revolúcie roku 1848 - nazývanej Jarom národov - až do otvorenia Jubilejnej zemskej výstavy roku 1891, na ktorej sa už prezentoval iba jeden zo krajinských národov: Česi. Zatiaľ čo v päťdesiatych rokoch 19. storočia ešte nebolo dôležité, či projekt českého národného divadla vytvorí architekt nemeckej národnosti, koncom storočia tu proti sebe stoja dva znesvárené tábory. Nakoľko však bola česká a nemecká architektúra skutočne vzájomne cudzia? Publikácia vychádza v česko-nemeckej jazykovej mutácii. Grafické riešenie Toman Graphic Design.