Kniha ponúka svojbytný príspevok do debaty o potenciáli výučby dejepisu a jej prepojení s modernými poznatkami historických a spoločenských vied. Zároveň odpovedá na zvýšený dopyt po výučbe kritického myslenia a mediálnej gramotnosti, ktoré sú v modernej spoločnosti kľúčové. Autori sa domnievajú, že dejepis je na odovzdávanie týchto kompetencií obzvlášť vhodný.
Inšpirácia je čerpaná z oblastí ako sú teória historického výskumu, filozofia historiografie či v medzinárodnom prostredí veľmi vplyvný koncept Veľkej histórie (Big History). Špecifikom prezentovaného prístupu je dôraz na transdisciplinaritu. Jednotlivé kapitoly analyzujú vývoj dejepisného vzdelávania v ČR od roku 1989, prezentujú teoretické debaty o povahe historického poznania, budujú špecifický didaktický prístup k dejepisu a ponúkajú návod, ako formovať vlastné výukové lekcie.