Dvojzväzková, moderne poňatá a na oficiálnej prokremeľskej propagande nezávislá práca kolektívu ruských autorov, vedená profesorom Andrejom Borisovičom Zubovom, predstavuje jedinečný pokus o syntetický výklad dejín Ruska 20. storočia. Autori sa v nej pokúšajú odpovedať na otázku, prečo sa ruské dejiny po páde carizmu uberali cestami vedúcemu k vytvoreniu totalitného, neľudského, cynického, navonok však modernizačného režimu, ktorý vo svojom dôsledku viedol takmer k zničeniu ruskej duše a svojbytnej ruskej civilizácie. Ich pohľad je naskrz komplexný. Hlavný dôraz nekladú na suché politické dejiny, ale na dejiny spoločnosti, ktorá špecifickým spôsobom reagovala na sociálne inžinierske pokusy nevzdelaných sovietskych vodcov, ktorí si nevážili ľudský život a všetko nazerali prizmou osobnej moci a osobného prospechu. Na pozadí utrpenia ruského národa autori píšu aj dejiny ruského intelektuálneho života a dejiny ruskej pravoslávnej cirkvi, v ktorej vidia, aj napriek jej tendencii kolaborovať s totalitným režimom, jeden z pilierov pretrvávania ruskej existencie. Ako vôbec prvá historická práca Veľkej dejiny Ruska tiež spájajú dejiny ruskej emigrácie, dejiny "iného" Ruska, Ruska mimo Ruska, s dejinami sovietskeho impéria, čím líčenie ruskej minulosti dávajú rozmer konfrontácie dvoch svetov, ktoré medzi sebou viedli život na život a na smrť.
Prvý diel, zahrňujúci roky 1894-1939, je venovaný koncu obdobia cárskeho Ruska, revolúciám 1905 a 1917, budovanie sovietskeho štátu za Leninovej a Stalinovej diktatúry.

Vydanie knihy podporila Nadácia Mikhaila Prokhorova.