Druhý a tretí zväzok nedokončeného vrcholného diela francúzskeho filozofa a historika. Dejiny sexuality nepredstavujú snahu o rekonštrukciu dejín sexuálneho správania, ale analýzu sexuality ako jedinečnej formy skúsenosti, ktorá sa stáva predmetom poznania, vznikajúceho na priesečníku medicíny, politiky, ekonómie a folozofie.
Užívanie slasti sa sústreďuje na skúmanie spôsobu, akým sa jedinec v klasickom období stával morálnym subjektom svojich aktov. Ústredné metodologické vodítko (grécky pojem chrésis afrodisión) je tu rozobrané v troch hlavných kontextoch: v kontexte Životosprávy chápané ako vzťah k vlastnému telu, Hospodárenie chápaného ako umenie viesť domácnosť a Erotiky pojednávané na pozadí lásky k chlapcom a neskôr, v rámci možnosť prístupu k pravde.
Starostlivosť o seba nadväzuje na motívy pojednávané v predchádzajúcom zväzku, avšak tentoraz sa zameriava na neskorú antiku (Artemidóros, Plútarchos, stoicizmus) a jej prechod do raného kresťanstva. Práve ranne kresťanské texty sa mali stať témou štvrtého zväzku so zamýšľaným názvom Doznanie telesnosti. Foucault síce tento zväzok viac-menej dokončil, ale vzhľadom na to, že vo svojom závete zakázal akékoľvek posmrtné publikácie, k jeho vydaniu nikdy nedošlo.