Autori z Pražskej skupiny školskej etnografia sa venujú pojmu hry, detské hry, potom detským skupinovým hrám na zbierke 1600 záznamov od 1. do 9. triedy. Dvadsať rokov po tom, čo Miloš Zapletal publikoval monumentálnu Veľkú encyklopédiu hier pre deti, mládež a ich pedagógov, sa tu prezentuje bez didaktického zámeru zbierka tzv. hier tradičných, folklórnych, ktoré školské deti reálne hrali v rokoch 1995-2000. Tieto "games" sú triedené jednak na 1. naháňačky, 2. chytačky, 3. schovky, 4. lovy, 5. preteky, 6. súboje, 7. výdrže, 7*. škôlky, 8. bravúru, 8*. ľakačky, 9. hádanky, 10. horory, 11. nápodoby, 12. triafanie a 13. rod, jednak predstavené ako 1. dotknúť sa, 2. v dotyku na telo, 3. vrh objektu - s dotykom na telo, 4. vrh objektom – na dráhe, 5. beh – s dotykom na telo, 6. beh – na dráhe, 7. kompozícia pohybu – žonglovanie a rytmika, 8. kompozícia objektu, 9. hádanie, 10. fiktívne identity a príbehy. Na záver sa preberá možnosť v budúcnosti kombinovať v klasifikácii hier poetiku pudov (orálneho, análneho, hľadiaceho a i.) s problematikou vzťahov (oidipských či od nich odvodených, ako súťaž, "šikanovanie", rôzne "demokratické" distribúcie).
Kniha obsahuje CD s registrami na vyhľadávanie hier vo full-texte zbierky, prístupnom na internete.