Kniha prináša trinásť moderných bengálskych poviedok od jedenástich autorov. Hoci pôvodom, sociálnym zaradením i vekom sa jedná o veľmi pestrú škálu spisovateľov, motív strasti sa v ich diele vracia stále znova a znova – či už je to poviedka Atína Bandjopádhjáje, ktorá sa z veľkej časti odohráva v preplnenom kolkatskom autobuse, alebo dielo Ábula Báša zasadené do prostredia chudobného a nijako idylického bengálskeho vidieka; či čítame poviedku Džaja Gosvámiho, ktorá líči snahu kolkatského intelektuála vyrovnať sa s ľudskou smrteľnosťou, alebo dielo Mahášvety Debí, ktorá skúma svet kmeňového obyvateľstva žijúceho v ťažko prístupných oblastiach v úzkom kontakte so surovou prírodou. Všetci autori - muži aj ženy, moslimovia aj hinduisti, Bengálci z Indie aj z Bangladéša, spisovatelia z mesta aj z dediny - všetci sa stále znova tak či onak stretávajú s onou dusivou temnotou as osudmi ľudí z nej zrodených. Vybrané poviedky ale rozhodne nie sú prvoplánovým sociálnym apelom, prinášajú naopak výsostne literárne spracovanie skúsenosti človeka žijúceho v jednom z najproblematickejších, ale zároveň najfarbitejších kútov našej planéty.