Ústredným ideologickým pojmom nacionálneho socializmu v rokoch 1938 až 1945 bol nový nemecký životný priestor. Okupácia strednej a východnej Európy mala prispieť k jeho rozšíreniu. Tomuto cieľu bolo podriadené aj územné a priestorové plánovanie, urbanizmus a architektúra a staviteľstvo všeobecne, ktoré možno chápať nielen ako súčasť ideologizovaných okupačných techník a prejav kultúrneho imperializmu, ale najmä ako prostriedok ekonomizácie priestoru. Dôraz na moderný charakter nacizmu, ktorý sa týmto spôsobom presadil, je zrejmý. Predkladaná kniha analyzuje generálne osídľovacie plány na vybraných centrálnych miestach v českých Sudetoch (Liberec, Karlove Vary, Ústí a Opava), Protektorátu Čechy a Morava (Praha a Brno), na území bývalého Slovenského štátu za fašistickej vlády (Bratislava) av Poľsku (Varš , Krakov, Vroclav). V tomto kontexte hrali profesionálne skupiny plánovačov kľúčovú úlohu. Prosopograficky sú preto hodnotené osobné siete, pretože návrh a výstavba neboli často výlučne v rukách plánovačov z nacistického Nemecka; do procesu sa mnohokrát zapájali aj miestni odborníci. Štúdia si kladie za cieľ vedecké zhodnotenie dichotómie medzi ideologickými a socioekonomickými faktormi tejto kolaborácie.