Kniha Fikčné svety českej realistickej prózy organicky prepája literárno-oretický rámec fikčných svetov s tradičným literárno-historickým konceptom realistickej prózy v kontexte českej literatúry.

Teória fikčných svetov už v českom literárno-oretickom prostredí dostatočne zdomácnela, avšak toto zdomácnenie prinieslo aj isté nedorozumenie, vzniknuté najskôr z terminologickej zámeny medzi fikčným a fiktívnym: teda že teória fikčných svetov sa primárne zaoberá svetmi fiktívnymi a fantastickými a že tá časť menej exkluzívne, stojí za hranicou skúmateľnosti touto teóriou. Je zrejmé, že najlepšou odpoveďou na takto limitované chápanie pôsobnosti teórie fikčných svetov je jej aplikácia na oblasť literatúry, ktorá produkuje tie „najmenej fiktívne svety“ – na literatúru realistickú a na jej najdôležitejší žáner, realistický román.
Monografia je rozdelená do troch častí. Prvá časť zhŕňa všeobecné úvahy o zriadení konkrétneho žánru realistického románu, a to ako v súvislostiach všeobecne umeleckých, tak v konkrétnych súvislostiach literárnohistorických a poetologických. Všetky predstavené koncepty a stratégie v tejto časti sa nejakým spôsobom uplatňujú v kľúčovom teoretickom návrhu realistického fikčného sveta, ktorý je „srdcom“ celej knihy. Druhá časť knihy sa sústreďuje na kontext českej realistickej prózy konca devätnásteho storočia, nahliadaný vo vývojových súvislostiach a premenách českej prózy osemnásteho a devätnásteho storočia. Tretia časť je venovaná sociálnym a socialistickorealistickým fikčným svetom, fikčným svetom českého psychologického románu a konečne aj špecifikám fikčných svetov českých románov vedecko-fantastických.

Vychádza za podpory Ministerstva kultúry SR.