Kolektívna monografia Film a dejiny 7 skúma vzťah propagandy a filmu/televízie (1918-1989). Po úvodnom oddiele zameranom na dejiny (a samotný pojem) propagandy nasledujú prípadové kapitoly, ktoré sa programovo vyhýbajú notoricky známym témam, príkladom sovietskej a nacistickej filmovej propagandy, alebo sa ich pokúšajú nazerať z inej perspektívy: Distribúcia a recepcia sovietskej klasiky/propagandy , zvlášť Krížnika Potemkin /1925/) v prvorepublikovom Československu. „Henleinovské“, ale aj „baťovské“ pokusy o vlastnú filmovú produkciu. Mohol dokumentárny film o nemeckých a českých dejinách, ktorý si objednal Joseph Goebbels, nebyť politickou propagandou? Čo teda v roku 1940 (ne)natočil (neskôr) slávny režisér Curt Oertel? Akú "novú zbraň" dostali slovenskí povstalci v roku 1944 zo Sovietskeho zväzu? A prečo si pre ňu chodili do kina? Čo si možno najskôr predstaviť, keď sa povie protektorát a propaganda? A ako toto spojenie súvisí so sv. Václavom? Svoj oddiel tu majú "príklady z hraného filmu povojnového a normalizačného". Osobitná pozornosť je tiež venovaná filmovým reprezentáciám rozdeleného sveta po vypuknutí studenej vojny, porovnaní ideologicko-propagandistických postupov oboch nepriateľských táborov. Posledný oddiel cieli na tému "televízia a propaganda". Jedna z kapitol napríklad upozorňuje na (dnes už trochu zasutý a bádateľovi zatiaľ prakticky zabúdaný) "najväčší propagandistický počin ČST v oblasti televíznej publicistiky" 80. rokov, ktorým bol dokumentárny seriál Kronika nášho života, v oblasti dramatickej tvorby porovnateľný so stále (na 30 prípadmi majora Zemana, natočenými o 10 rokov skôr.