Globalizácia roznecuje stále naliehavejšie otázky o povahe človeka, poprípade národa. Práve preto je Fotogenie identity / Pamäť českej fotografie prvou výstavou všeobecne prospešnej spoločnosti Pražský dom fotografie - Prague House of Photography, opsKoncepcia Fotogenie identity sa líši od klasických výstav predstavujúcich čo najširšie spektrum toho, čo sa vo fotografii dialo vo vymedzenom čase na určitom území. Východiskom bola snaha naznačiť rôznorodosť identity, predviesť charakteristické javy tak, ako sa v XX. storočia premietli do záberov rokovania obyvateľov českých krajín. Nešlo o prvoplánové "ikony", ale o zviditeľnenie neviditeľnej histórie, o spôsoby, ktorými sa zachytávanie pamäte otlačovalo do citlivej vrstvy fotografického filmu. Určujúcimi súradnicami skúmania minulých udalostí sú priestor a čas. V našom prípade je priestorom Česká republika, ktorej podstatná časť zaujíma rovnaké územie ako kedysi, za prvého českého kráľa. Časový záber výstavy sa odvíja hlavne od roku 1918, kedy sa zúročili snahy obrodencov „nacionalistického“ XIX. storočia: český národ vytvoril suverénny štát. Druhá hranica výstavy súvisí so vstupom Českej republiky do Európskej únie. Vtedy sa naplnili túžby XX. storočia: byť rovnoprávnou súčasťou Európy a sveta všeobecne.Publikácia ponúka práce 31 autorov. Každá vypovedá o zvolenej téme pre svoju dobu aj žáner natoľko príkladne, že pomáha udržať medze únosnosti prierezu. Usporiadanie preferuje členenie tematické pred chronologickým v šiestich skupinách: Podoby sebavedomia - teda osobností (aj zdanlivo bezmenných ľudí z projektu Český človek) reprezentujúcich ideálnu, skutočnú (či dokonca skrytú) podobu obyvateľov českých krajín; Zlom epochy - fotografické cykly späté s najšialenejším konfliktom v dejinách ľudstva, s druhou svetovou vojnou; Reminiscencia - kapitola vychádzajúca z predošlej a dotýkajúcej sa storočného spolužitia židovského národa s českým; Terény domova - časť dokladajúca, že národnú identitu stále zväzujeme s miestom, kde žijeme; Obrazy existencie - najobsiahlejší oddiel výstavy pozerajúci na každodenný život s radosťami i strasťami druhej polovice minulého storočia; Monoskopy – záverečná reflexia znázorňujúca súčasný svet symboliky.