Kniha pojednáva o fotografii ako autorskom diele, o vzťahu fotografie a práva na ochranu súkromia a ochranu osobnosti, o fotografovaní súkromných objektov i fotografovaní na verejných priestranstvách. Výklad je doplnený príkladmi z praxe. Kedy je fotografia autorským dielom, ktoré požíva zvláštnu ochranu, a kedy nie je? Ak je fotografia autorským dielom, treba ďalej rozlišovať toto dielo a hmotný substrát, na ktorom je fotografia zachytená, a vlastnícke práva k nemu. Autor sa zaoberá pojmom autorského diela a naznačuje hranicu medzi fotografiou pôvodnou a jednoduchým zobrazením autorskoprávne nechráneným. Príkladom je aktuálny prípad SDEÚ vo veci fotografky Painer, ktorá fotila malú Natashu Kampush, neskôr unesenú. Rozhodnutie rozoberá predovšetkým práve hranicu pre chránené a nechránené autorské diela, a tiež otázku možného zverejnenia fotografií. Je spomenutý aj prípad sporu o námet fotografie, Art Rogers v. Jeff Koons. Predmetom sporu bola otázka možnej inšpirácie fotografie jedného autora a socha druhého autora. Ako príklad posúdenia a rozlíšenia autorského diela a jednoduchého záznamu, ktorému autorskoprávna ochrana nevzniká, sa opisuje fotografia Christopha Meiliho od Gisely Blau. Kniha sa ďalej venuje licenčnej zmluve, teda poskytnutiu práv na použitie fotografie. Príkladom z nemeckej súdnej praxe týkajúcej sa možnosti využitia licencie pre pôvodne neznámy spôsob použitia je prípad Spiegel CD-ROM. Fotograf udelil vydavateľstvu vcelku neobmedzenú licenciu k svojim fotkám, ktoré boli následne použité na CD-ROM; takáto technológia a možnosť použitia však v čase udelenia licencie nebola známa. Ďalej je urobená zmienka o licenčných sporoch k ikonickej fotografii Che Guevary. Ďalšou témou knihy je ochrana autorských, osobnostných a majetkových práv, dotknutých fotografovaním. Tu sú rozobrané možnosti a obmedzenia fotenia na verejnom priestranstve, rozdiel medzi vlastníckym právom, autorským právom a ochranou súkromia. Fotografie cudzích vecí v zásade vlastnícke právo nenarúša. Fotografie vecí, ako je auto alebo dom, však môžu narúšať ochranu súkromia, a to napriek tomu, že sa na nich nemusí vyskytovať žiadna osoba. Je možné fotografovať umelecké diela umiestnené dlhodobo na verejných priestranstvách bez toho, aby sa porušovali práva ich autorov? Ako príklad je opísaný súdny spor súvisiaci s fotografiami viedenského rakúskeho Hundertwasserhausu. Uvedený prípad posudzoval predovšetkým otázku pojmu verejné priestranstvo, pretože predmetné fotky boli zhotovené z perspektívy len podobné bežnému chodcovi, a to navyše z miesta všeobecne verejnosti neprístupného. Ďalším aktuálnym príkladom je Google Street View. Ďalej autor pojednáva o právnej úprave ochrany súkromia a ochrany osobnosti. Zdôrazňuje základné pravidlo, že fotografovanie cudzej osoby je možné iba s jej súhlasom. Ako príklad rozoberá súdne prípady monackej kňažnej von Hannover, obľúbenej osobnosti najmä nemeckej bulvárnej tlače. Tieto spory poskytujú významný výklad rozsahu a hranice ochrany osobnosti, ktoré je možné aplikovať nielen na slávne osobnosti. Predmetné právne závery sú aplikovateľné aj mimo nemeckej judikatúry. Knihu uzatvára výklad pravidiel o fotografovaní obžalovaných osôb v trestnom konaní, vrátane osôb následne odsúdených. Prax opäť vychádza z výkladu nemeckých súdov, vykonaných napr. v prípade Sedmayr, posudzujúcom otázku zverejnenia fotografií odsúdených osôb.