František Reyl (1865-1935) bol vo svojej dobe jednou z najvýraznejších postáv regionálneho i celonárodného katolicizmu, prípadne katolicizmu politického. Nesmierne inšpiratívna osobnosť sa však vplyvom časového odstupu vytratila z povedomia verejnosti (vrátane katolíckej). Kritická monografia zasadzuje do dobového kontextu aj Reylovho životného rámca všetku jeho rôznorodú prácu. Obetavý kňaz a pedagóg sa celoživotne venoval výchove kňazského a ostatného dorastu; v Hradci Králové za sebou zanechal okrem iného novú budovu cirkevného internátu Borromaeum. Bol húževnatým apologetou a neúnavne sa zúčastnil verejných diskusií, mnohokrát by sme mohli povedať hádok, najmä o pozícii náboženstva v spoločnosti. Najslávnejšou z týchto diskusií bola debata vedená s TG Masarykom v Hradci Králové roku 1906. Na poli vedeckom bol jedným z priekopníkov odboru kresťanská sociológia, dlhodobo publikoval v tlači a vydával aj vlastné spisy. Celoživotne zastával mnoho politických funkcií; vrcholom jeho politickej kariéry bol dlhoročný senátorský mandát v čase prvej republiky. Najviac inšpiratívna, logicky však najmenej viditeľná, je Reylova práca na poli dobročinnosti a filantropie. Dejinná perspektíva nám dáva možnosť jeho život a dielo nielen spoznať, ale aj zhodnotiť. Snáď k tomu táto kniha prispeje.