Spisovateľ Jakub Deml (1878-1961) je známy svojimi ťažko zaraditeľnými textami. Ich neoddeliteľnou súčasťou sú pasáže v cudzích jazykoch. A práve tieto jazyky, najmä nemčina a latinčina, zohrávajú zásadnú úlohu aj v Demlovom osobnom živote.
Autor knihy sledoval Demlov život a dielo so zameraním na jeho jazykové správanie, a to najmä s ohľadom na cudzie jazyky. Uvažuje o komunikačnej kompetencii a jej zablokovaní na vyjadrenie určitých obsahov, o väzbe konkrétnych obsahov na určité jazykové kódy ao formách ich vyjadrenia.
Metodologicky vychádza z prác I. Nebeskej, J. Korenského, M. Hádkovej a A. Macurovej. Všíma si tiež fenomén bilingvizmu a striedanie kódov, ktoré interpretuje ako dôležitú sémantickú kvalitu.
Súčasťou knihy sú tiež úvahy o väzení v materčine, o úteku do cudzích jazykov, o aktiváciách zložiek predpokladovej bázy hovorcov v konkrétnych komunikačných situáciách ao limitoch komunikácie všeobecne.
Autor si ďalej všíma komunikačné bariéry a ich podtyp - funkčné komunikačné bariéry, ďalej potom vnútorné dôvody na striedanie kódov, ktoré iniciuje použitie kódu nematerinského, pretože materčina nemôže potrebné obsahy vyjadriť. Uvedené východiská autor využíva pri sledovaní Demlovho života a diela, čím prispieva k hlbšiemu poznaniu textov tohto významného českého spisovateľa.