Príbeh o lastovičke Glorii, ktorú neviditeľná túžba tiahne z juhu do zimy na sever, kde sa jej osud pretne s osudom osamelého vodiča dodávky a mladého utečenca, snáď najviac zo všetkého pripomína Wildeove alebo niektoré Andersonove rozprávky. Práve v nich často ktosi nepatrný, alebo aj bezmenný zmení chod veľkých dejín a príbehov. Na rozdiel od princov a kráľov sú hrdinami tejto rozprávky tí najobyčajnejší a najopustenejší ľudia. Kulisami sú im miesta okolo ciest, benzínky, betónové platničky a predmestia. Napriek mnohým prekážkam si k nim preráža cestu nádeje.